V tom čase sme dostali návrh od istej farmaceutickej firmy na možnosť pestovania Mucuny v Afrike. Neboli sme proti a tak sme sa rozhodli túto rastlinu trochu spoznať.
Pri klíčení sa Mucuna správala ako naša fazuľa, čo však nebolo prekvapenmie. Tak sme jej pripravili podmienky pre popínavé rastliny. Keď trochu narástla a mala asi 30 cm, tak nám pripravila prvé prekvapenie, keď sme sa na ňu večer pozreli videli sme z trojlístka len jeden, ale ráno boli roztiahnuté znovu tri. Tak sme rastlinu chvíľu pozorovali a zistili sme, že večer dva bočné listy spustí dolu (pripaží) a ráno znovu zdvihne (rozpaží).
Rastlina ktorá cvičí a je tvrdohlavá a má latinský názov Mucuna pruriens.
Urobili sme jej rebríček pod stropom tak, aby sa mohla ťahať od severu na juh, ale aké bolo naše prekvapenie, že každé ráno bola obmotaná opačným smerom. Celý jeden mesiac sme ju chceli presvedčiť o opaku odmotávaním a premotávaním na opačnú stranu, nakoniec sme to vzdali a rebríček sme preložili tak aby sa mohla ťahať z juhu na sever. Po tomto zážitku už bolo všetko v poriadku a rastlina urýchlila aj svoj rast.
Keď sme chceli doviezť semená z Indie, zistili sme, že Mucuna rastie divoko i v mieste nášho pôsobenia v oblasti afrického Sahelu v Kamerune. Rástli tam dva základné druhy Mucuny:
1. Divoká s dlhými chĺpkami (chlpatá fazuľa), tá sa dala zbierať len v ,,protichemickom obleku“ – úplne vážne. Chĺpky obsahujú prurín a sú veľmi jemné a pokiaľ sa dostanú na kožu pôsobia silne pŕhlivo. V niektorých lokalitách ich domorodci používajú ako zbraň, keď sa niekomu chcú pomstiť, tak mu chĺpky vysypú na odev a ten je už potom neobliekateľný – už nikdy.
2. Druhý typ Mucuny, t.j. ten, ktorý aj my pestujeme, má na povrchu len malé krátke chĺpky, ktoré sú veľmi slabo pŕhlivé, takže sa s tým už dá pracovať.
Struk je po dozretí veľmi pevný, takže sa dá po dozretí v rukách len veľmi ťažko zlomiť. Struky po vyschnutí samovoľne praskajú a vystreľujú fazuľky až do 5 metrovej vzdialenosti.
Keď sme robili skúšky výsevu v Afrike, stala sa nám zaujímavá vec. Za domom, kde bývame, sme vysadili tri fazuľky. Aké bolo naše prekvapenie, že do obdobia sucha i keď boli polievané nezakvitli. Prešlo obdobie dažďov a keď sme sa vrátili Mucuna bola naťahaná i na stromoch a do vzdialenosti asi 20 metrov a strom bol celý ovešaný strukmi.
Keď sme zbierali Mucunu pre výsadbu, tak si jeden miestny chlapec hodil pár fazuliek do vrecka, ktoré mu doma z deravého vrecka vypadli na zem na mieste, kde vyhadzujú popol a keď vylíčili nechal ich rásť. Nikto nechcel veriť, že Mucuna sa mu rozťahala po celom domčeku, až keď sme sa išli pozrieť, tak sme uvideli, že rastlina prerazila i slamenú strechu a hrozná strukov trčali pod strechou, ako keby ich tam niekto navešal. V mieste kde rastlina rástla sme zobrali pôdu, dali sme ju na rozbor a zistili sme tajomstvo Mucuny pruriens.
Mucuna pruriens je skutočne univerzálna rastlina. Dá sa po určitej úprave konzumovať (vylúhovaní) – obsahuje až 25 % bielkovín, ďalej obsahuje cca. 35 farmaceuticky a biologicky aktívnych látok, je základnou surovinou pre výrobu jedného z najúčinnejších liekov na liečbu Parkinsonovej choroby (obsahuje 4 až 6 % L–dopy) a nepochybne v ľudovom liečiteľstve v mieste prirodzeného výskytu ju úspešne používajú na liečbu viacerých závažných chorôb. Používa sa pri chudnutí (prekurzor tukov na svalovú hmotu), pri liečbe neplodnosti, bolestiach svalov a kĺbov, má afrodiziakálne účinky atď…
Pri plnení svojich pracovných povinností, kolegyňa používa na svoje presuny motorku, čo je v Afrike najpraktickejší a najpoužívanejší dopravný prostriedok. Pri jednej ceste na pole s ruksakom na chrbte (v ktorom sa nosí hlavne voda, nejaké potraviny a nejaké veci na ošetrenie) prechádzala okolo skupiny chlapcov, pričom jeden z chlapcov vybehol zo skupiny a bežal za motorkou a krikom ,,madam nasara“ (čo v ich reči znamená biely človek). Keďže sa na ich cestách ani na motorke nedá ísť rýchlo, tak ju dobehol a buchol jej rukou po ruksaku – tak sa zľakla, že ju chce zhodiť z motorky. Keď už za motorkou nebežal, zo zvedavosti zastala a pozrela sa smerom ku chlapcovi. Chlapec išiel smerom k nej a niečo veľké ako päsť niesol v ruke. Na jej veľké prekvapenie ukázal jedovatého pavúka veľkého ako dlaň dospelého človeka, ktorého mala na ruksaku. Tak sa mu poďakovala a dala mu nejaké cukríky.
Neskôr sa ukázalo, že ten chlapec bol z dediny pri našich políčkach, kde pestujeme Moringu a kde pomohla vyliečiť zraneného muža. O tom však budeme písať nabudúce.
