Nebola by to správna konšpiračná teória, ak by na úplnom začiatku nešlo o ropu. Bolo to niekedy v roku 2008, keď nám navrhli spoluprácu, český priatelia, ktorí tam pôsobili už 8 rokov v obchode s vodou. Ich činnosť v tej oblasti tzv. extrémneho severu Kamerunu ( extreme north) sa chýlila ku koncu a my sme začali preverovať možnosti pôsobenia v oblasti. Inak pre Slováka slovné spojenie extrémny sever a priemerná denná teplota v apríli nad 40°C nejde celkom dokopy.
Oslovili nás spoločnosti, ktoré sa zaoberali spracovaním rastlinných olejov pre energetické účely. Našou úlohou bolo preverovanie a skúšanie možností množenia, pestovania, výnosov a využitia zaujímavej rastliny – dreviny s latinským názvom Jatropha curcas.
Domorodí obyvatelia väčšinou túto rastlinu a kríky používajú na vytváranie živých plotov proti zvieratám ako ochranu pred ničením úrody , pretože rastlina, hlavne plody a listy obsahujú jedovatú látku curcín, ktorá zvieratám nechutí. Miestni obyvatelia ju zvyknú pridávať do šalátov, asi sú odolnejší, má takú trochu horkejšiu príchuť. Na okraj – v Mexiku sa podarilo vedcom odstrániť jedovatý curcín, a olej používať aj na potravinárske účely.
Rastlina je tiež vysoko odolná proti hmyzu a iným prípadným škodcom. Najzaujímavejšie na tejto rastline je, že jej semená obsahujú až 50% oleja, ktorý sa po jednoduchej úprave dá používať ako biopalivo do starších dieselových motorov ako náhrada za naftu, alebo ako palivo na kúrenie. Výnosy tejto rastliny podľa spôsobu výsadby sa podľa našich zistení pohybovali v rozsahu 1,5-4 tony/ha, pričom táto drevina vydrží na stanovišti 40 až 50 rokov. V Indii je na pestovaní a spracovaní semena Jatrophy curcas na biopalivo založené celé priemyselné odvetvie.
Pri našej práci zažívame rôzne situácie. V 40° teplote v období sucha, keď už sú bez vody aj jazierka a rieky, sme stretli miestneho muža, ktorý niesol rýľ a vedro s vodou. Keď sme sa ho pýtali kde ide, odpovedal nám že na ryby a zasmial sa. Mysleli sme si, že si z nás vystrelil, ale aké bolo naše prekvapenie, keď sa po krátkom čase vracal domov s rýľom na pleci a rybami vo vedre s vodou. Tak sme sa ho opýtali, ako to je a on nám to potom vysvetlil. Keď vyschne voda v plytkých jazierkach, ryby sa zahrabú do bahna a takto prečkávajú obdobie sucha. Keď povrch dna jazierok vyschne, na ktorom mieste je ryba zahrabaná, ostáva stopa po bubline, potom ju stačí už len vykopať. Čiže takto sa chodí s rýľom na ryby v oblasti kamerunského Sahelu v období sucha.
V Na tomto mieste Vám postupne priblížime všetky rastliny, z ktorých naše produkty pochádzajú, niektoré zaujímavosti o nich a kopec iných vecí. Najbližšie budeme písať o veľmi zaujímavej rastline s latinským názvom Mucuna Pruriens – tzv. chlpatá fazuľa, ktorá sa síce vo farmácií používa pri výrobe liekov na Parkinsonovu chorobu, ale stále je dostatočne nedocenená. Mimochodom, zaujímavosťou tejto rastliny je to, že cvičí listami, na noc pripaží (spustí listy) a ráno rozpaží (zdvihne listy) . Žeby preto ju používajú tí, čo posilňujú? Ale o tom niekedy nabudúce.
